Kniha - 5. časť: Úloha jednotlivca

Jednotlivec je najutláčanejšou menšinou modernej spoločnosti. A pritom je jediná úroveň, na ktorej vzniká skutočná hodnota. Taleb vo svojom rebríčku zabudol na jednotlivca.

Práve čítate piatu kapitolu knihy Zlaté teľa musí zomrieť. Týmito úryvkami sa chcem motivovať k písaniu a chcem zbierať spätnú väzbu.

Prvú kapitolu nájdete tu

Kniha - 1. časť: Nekonečný horizont

Predchádzajúcu kapitolu nájdete tu

Liberáli mali pravdu — ale len napoly

Liberálni filozofovia považovali jednotlivca za jedinú reálnu jednotku spoločnosti. Ja s týmto tvrdením z duše súhlasím, priam ho milujem a zároveň ho nenávidím a z duše s ním nesúhlasím. Nie je v tom žiaden rozpor. Toto tvrdenie jednoducho nie je dokončené, je len čiastkové. Zdravý človek musí mať zdravé pľúca, srdce, pečeň, či obličky, aby sa mohol nazývať zdravým. Je to intuitívne a ľahko pochopiteľné. Dokonca ak ideme ešte na nižšiu úroveň, tiež nám to nerobí problém. Zdravé pľúca nemôžu mať ani jednu rakovinovú bunku, či akokoľvek inak choré bunky, z ktorých sa pľúca skladajú. To je smer od jednotlivca smerom nadol, k jeho častiam.

Smerom nahor od jednotlivca to začína byť neintuitívne a ťažšie pochopiteľné. Sčasti to je preto, že zdravý jednotlivec môže žiť aj v chorej spoločnosti, alebo rodine. A sčasti to je preto, lebo sme zaťažení nánosmi ideológií, ktoré nám túto predstavu pokrivili na obraz, ktorý im vyhovuje.

Pre plnohodnotný dobrý život jednotlivca väčšinou nestačí prežívanie v chorej spoločnosti. Mali by sme mať vyššie ciele. Každá úroveň nad jednotlivcom, či už je to rodina, obec, región, štát, alebo svet, má pre každého iný zmysel.

Taleb a chýbajúca úroveň

Nicholas Taleb to vysvetlil veľmi pekne. Každá úroveň má pre neho iný účel a tým ho aj inak politicky definuje. Ak ho voľne parafrázujem vzhľadom na slovenské podmienky, tak Taleb tvrdí, že na úrovni obce je socialista, na úrovni regiónu sociálny demokrat, na úrovni štátu klasický ekonomický liberál a na úrovni sveta je libertarián. V tomto rebríčku mi chýba úroveň jednotlivca a rodiny. Rodine sa povenujeme v ďalšej časti a jednotlivca si preberieme teraz.

Expert na vlastné šťastie

O špecializácii v tejto knihe ešte započujete. Každý jednotlivec, aj ten najposlednejší človek na zemi je najväčší špecialista v tej istej oblasti. Je špecialista na svoju subjektívnu spokojnosť a svoje šťastie. Nikto ho v tom neprekoná. Nemyslím tým doslova, že je expert na dosahovanie šťastia, to mnoho z nás nie je. Skôr je expert na definíciu svojho šťastia. Z toho budeme vychádzať.

Práve z tejto špecializácie vzniká veľmi subjektívny a rozdielny pohľad na svet každého z nás. Ovplyvňuje ho naša genetika, talenty, predpoklady, náboženstvo, kultúrne vzorce, prostredie, skúsenosti, vedomosti, miesto nášho narodenia, či pobytu a mnoho, mnoho ďalšieho. Týmto subjektívnym pohľadom prideľujeme rôznym statkom rôznu subjektívnu hodnotu. Táto subjektívna hodnota následne vstupuje do transakcií, o ktorých som už písal.

Úroveň jednotlivca je preto jediná úroveň s plnou autoritou určovať subjektívnu hodnotu. Ostatné úrovne to majú sprostredkovane. Majitelia firmy dobrovoľne delegujú určovanie hodnoty na management. Občania, už trochu menej dobrovoľne delegujú určovanie hodnoty na politikov. Je pritom mimoriadne dôležité, ktorú kompetenciu delegujete na ktorú úroveň verejnej správy. Politici sa totiž vždy prispôsobia. Je jedno, či sú zlí, alebo len nie sú dobrí. Na konci dňa, na nekonečnom horizonte, je to len úroveň jednotlivca, na ktorej sa tvorí prosperita a pridaná hodnota, spočívajúca v dobrovoľných transakciách.

Najutláčanejšia menšina

Je to práve táto úroveň, na ktorej nám krádež, otroctvo a vražda pripadá nemorálna. Pritom táto úroveň je najviac znásilňovaná zlým nastavením úrovní nad ňou. Jednotlivec je v dnešnej spoločnosti, uctievajúcej zlaté teľa technokracie, najviac utláčaná menšina. Utláča ho nesprávne nastavená duša národa uchvátená autoritárskymi prúdmi, o ktorých som už písal. Práve preto budeme ďalšie úrovne a ich kompetencie konfrontovať s pozíciou jednotlivca. Pokúsime sa minimalizovať javy, ktoré nám na úrovni jednotlivca pripadajú nemorálne.

Špecializácia ako bohatstvo

Pristavím sa ešte pri špecializácii. Jednotlivec nie je najlepší expert len na svoje šťastie. Nadobúdaním vedomostí a zručností v kombinácii s talentami a vlohami sa z jednotlivcov stávajú experti na oblasti, ktoré si vybrali. Na oblasti, ktorým dali energiu na základe subjektívneho určenia ich hodnoty a pomocou štúdia, či tréningu v nich nadobudli zručnosti. Asi by ste chceli byť operovaní chirurgom a nie mäsiarom. Alebo si v záhradkárstve necháte radšej poradiť od botanika, ako od politológa. Špecializácia robí jednotlivca bohatším, pretože môže v transakciách zamieňať zručnosti s väčšou hodnotou. K tomu, že som presvedčený že tento princíp funguje aj na ďalších úrovniach sa ešte dostaneme. Nepodporovať jednotlivca v špecializácii je krádež. Môže sa to diať nevhodnou reguláciou vo vzdelávaní, či hospodárstve, alebo priamo ukradnutím jeho času na špecializáciu.

Vymedzený čas a otroctvo formulárov

Jednotlivec je jediná úroveň, ktorá má vymedzený čas na zemi. 60, 70, 80, 90 rokov? Ešte aj rodina pretrváva dlhšie, po otcovi príde syn a po ňom zase vnuk. Štát zvykne pretrvať taktiež dlhšie, akoby ho nezaujímala smrť jednotlivca, ak sa nejednalo o diktátora, ktorý tento štát držal pokope. Obec a región pretrváva väčšinou omnoho dlhšie ako jednotlivec a väčšinou dlhšie ako samotný štát.

Čo tým chcem povedať? Nielenže berieme nadobudnuté bohatstvo jednotlivcom vo forme daní za nevyžiadané služby, ešte im dávame na plecia bremeno byrokracie. Ak chirurg 20% svojho pracovného času vypisuje byrokratické formuláre, tak ho zvyšné úrovne okrádajú o vymedzený čas na tejto zemi. Ak započítame mladosť a dôchodok, 20% pracovného času môže byť ekvivalent 10-15% života. Tomu sa hovorí otroctvo. Z nekonečne hodnotných ľudských bytostí so slobodnou vôľou nejaké bezduché úrovne nad ním robia vyplňovača formulárov. Takto to dopadne, ak sa riešia kompetencie nesprávnym spôsobom na nesprávnej úrovni. To je výsledok, ktorý ideme napraviť. Práve preto musíme zabiť zlaté teľa a krajine vdýchnuť novú dušu.

Smerom k rodine

Predtým ako sa pozrieme na úrovne verejnej správy, spoločne sa pozrime na rodinu. Málokedy musíte vypĺňať formuláre na úrovni rodiny, preto to hodnotím ako zdravú úroveň, od ktorej si môžeme brať príklad. Ale o tom už v budúcom článku…

Prvú kapitolu nájdete tu

Predchádzajúcu kapitolu nájdete tu

---

Tento newsletter a snaženie o reformu regiónov môžete podporiť prihlásením sa do plateného členstva. Budete odmenení prémiovým obsahom o investičných tézach. Články o decentralizácii budú navždy zadarmo.