Na výsledky komunálnych volieb začína padať prach. To je najlepšia doba na veštenie z usadenín. Prvýkrát v histórii sme viac ako polovicu starostov a primátorov zvolili ako nezávislých. Bez politického trička. A prvýkrát v histórii sme potvrdili všetkých osem županov vo svojom úrade. Viacerých z nich už tretíkrát za sebou. Jedného z nich dokonca štvrtýkrát.
Veštenie
Neexistuje vesmír, v ktorom by sa z týchto výsledkov dalo prisúdiť víťazstvo koalície alebo opozície a už vôbec nie víťazstvo konkrétnych strán. Je to skôr víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Pre mňa to je signál, že od samosprávy chceme skôr výsledky ako príslušnosť k nášmu politickému kmeňu.
Kontinuita viac ako 70 % starostov a primátorov a 100 % županov je vzácna. Nepočul som názor, že by mohla byť pre našu spoločnosť aj povzbudivá, tak ho musím napísať ja. Je to povzbudivé. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. To je hudba pre moje uši.
Preferencie
To, že máme iné preferencie na úrovni samosprávy ako na celoštátnej úrovni, je prirodzené. Sám sa na nižších úrovniach verejnej správy definujem ľavicovejšie ako na tých vyšších. Ja tie kvetinové záhony a poriadok okolo smetiakov proste chcem. Že by sa táto moja preferencia alebo volebná preferencia nás všetkých preliala aj do celoštátnej úrovne, je naivné. Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. Akurát v tých účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní máme bordel. Ako analytik, ktorý do toho vidí, môžem zovšeobecniť, že to, ako funguje slovenská samospráva, je malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Ak by jedného dňa politici na celoštátnej úrovni zanechali rozdeľovanie spoločnosti a zástupné témy, tak im v tomto článku nechám návod, ako z komunálnych volieb vyvodiť skutočne praktické dôsledky. Na rozdiel od nich nemám v úmysle vymýšľať koleso a experimentovať s atómovkami. Len som sa pozrel k našim susedom do Poľska, kde to akosi funguje lepšie – práve na základe kontinuity a poriadku v samosprávach.
Poliaci
O Poliakoch vieme, že sú špekulanti. Ich špekulácie ale nie sú samoúčelné, sú nanajvýš praktické. Aby sme pochopili kontinuitu poľskej samosprávy, nestačí sa nám pozrieť za hranicu, obdivovať infraštruktúru alebo si potriasť rukou s poľskými politikmi – akoby sme si mysleli, že sa ich praktickým prístupom nakazíme. Musíme sa preniesť do roku 1981. Práve v tomto roku jeden poľský špekulant – Jerzy Regulski – zasial semienka dnešného úspechu Poľska.
Tento komunistami utláčaný bývalý člen varšavského povstania na Poľskej akadémii vied rozbehol výskumný program za účelom obnovy samosprávy. V dobe, kedy komunistický režim samosprávu neznášal. Keďže doma nevidel žiadnu podporu, ani ho nenapadlo vymýšľať druhýkrát koleso. Pokorne sa učil od úspešnejších krajín. Spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a v Británii – táto prax sa bude v poľskom príbehu opakovať.
Šuflík
Počas komunizmu pracoval Regulski osem rokov „do šuflíka“, bez nádeje, že by jeho návrhy niekedy uzreli svetlo sveta. V roku 1989 sa všetko zmenilo. Pri poľskom „okrúhlom stole“, kde sa na jar 1989 dohadovala budúcnosť krajiny, si zrazu všetci uvedomili, že samosprávu treba obnoviť a že jediný hotový a premyslený plán v celej krajine leží v Regulského šuflíku. Po ôsmich rokoch ticha sa začala písať história – Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby prišli 27. mája 1990.
Regulského plán sa nestal zákonom či ústavou sám od seba. Potreboval dielňu na dobrúsenie. Tou dielňou bola komisia priamo v parlamente. Technickú pomoc poskytla aj Rada Európy, ktorá vyslala do Poľska tím expertov, a zapojili sa aj experti z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré vyslali expertov, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku. Už chápete, čo myslím pojmom praktický špekulant? Načerpali najlepšiu prax zo zahraničia za cudzie peniaze bez toho, aby sa pohádali na detailoch a vymýšľali koleso či atómovky.
Údržba
Poľsko ale nezaspalo na vavrínoch. O správne zasadené semienko reformy sa treba starať. V pravidelných intervaloch preto tému reformy znova otvárali, a tak vznikli ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ. Práve tu sa nachádza jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré obdivujeme v podobe infraštrukturálnych projektov.
Ako to už býva – zo semienka, ktoré má dostatok živín, vyrastie košatý stromček, ktorý treba preriediť. V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Pozor, nemýľte si ho, zhoda s tým slovenským je len v názve. Poľské ministerstvo malo za úlohu zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek tvrdému lobbingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Bolo zrušených viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Povzdych
Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil obrovské zásoby zmrazeného ľudského potenciálu a ktorý sa rozvíjal bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 % eurofondov bolo preinvestovaných skrze samosprávu, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 % lacnejšie ako centrálna správa. Ak to chceme zhrnúť – Poľsko je úspešné preto, že urobilo takmer všetko takmer opačne ako my na Slovensku.
Co by bol prvy krok keby sme to chceli urobit na Slovensku?