Kniha - 3. časť: Kompas

Boľševickí teoretici môžu byť na seba hrdí. Politika sa stala vojnou dvoch strán tej istej mince. Je čas hodiť do nej vidly.

Práve čítate tretiu kapitolu knihy Zlaté teľa musí zomrieť. Týmito úryvkami sa chcem motivovať k písaniu a chcem zbierať spätnú väzbu.

Prvú kapitolu nájdete tu

Kniha - 1. časť: Nekonečný horizont

Ďalšiu kapitolu nájdete tu

Vysvetlili sme si nekonečný horizont a smerovanie pomocou duše. To sú princípy, ktoré budeme ďalej aplikovať. Možno ste si všimli, že som mnoho úvah zovšeobecnil. Teraz ich chcem priblížiť realite.

Náš svet je zložitý. Krajšie slovo je možno komplexný, ale zdá sa mi, že toto slovo mierne evokuje, že sa fungovanie sveta dá obsiahnuť, pochopiť.

To odmietam.

Odmieta to každý kto dokáže pristúpiť k problémom nášho sveta s pokorou. To je dôvod prečo používam toľko prirovnaní. Neverím, že náš slovník dokáže popísať procesy, ktoré chcem vyjadriť.

Ak túto pokoru nemáte, skúste si naštudovať dodávateľské reťazce ktoréhokoľvek bežného výrobku okolo seba. Ale poctivo, postupujte po jednotlivých molekulách, od ťažby až po finálny produkt. Zaznamenajte každú dobrovoľnú, ale aj nedobrovoľnú transakciu, či reguláciu. Pozrite sa na zložitý energetický systém, ktorý sa pri výrobe využíva. Zamyslite sa nad geopolitikou fosílnych palív a celé si to zasaďte do politickej histórie krajín kde sa dodávateľský reťazec odohráva.

Praskne vám hlava, to vám garantujem.

INVESTIČNÁ TÉZA: Bublina v AI - 1. časť - Oracle a Nvidia padajúce hviezdy umelej inteligencie

Ekonomické a politické teórie umožňujú slepému pochopiť vzhľad ruže pomocou hmatu.

Ruža predstavuje reálny svet, skutočnosť.

Pri nahmataní lupienkov určite niektoré poškodíte. Čím má vaša teória menšiu pokoru, tým rýchlejšie kvet zničíte.

Preto sú teórie a štáty, či dokonca civilizácie na nich postavené, také pominuteľné. Buď svoj svet zničia, alebo sa na tŕňoch dopichajú, stratia silu a upadnú. Je to len otázka času a my rátame s večným horizontom.

Čaká ma nemilá úloha. V skutočnosti som ju odkladal niekoľko mesiacov. Chystám sa dotknúť reálneho sveta. Slepou naivitou sa dotknúť ruže. Teória narazí na reálny svet. Na nekonečnom horizonte započne zánik.

Malou útechou mi je možnosť stretnúť sa s inými slepcami, ktorí sú starší, celí dopichaní a ich ruža je už takmer zničená. Ak by som do ringu nevstúpil, nikdy by som sa s nimi nepopasoval. Kritizovať spoza ringu mi príde zbabelé a hlavne nezmyselné. Nevidím nič odvážne na konštatovaní, že ich svet umiera, keď som presvedčený, že je svet zložitý a žiaden slepec ho nedokáže riadiť bez následkov. Či už pre svet, alebo pre svoju ideológiu, či teóriu na ktorej ho postavil.

Demokratické zriadenie je zaujímavé v tom, že spolu súperí a zároveň spolupracuje niekoľko slepcov naraz. Niekedy si navzájom ruže ničia a niekedy si odovzdávajú skúsenosti, ako sa nepichnúť, alebo ružu nepoškodiť.

Celé je to veľmi dynamické, ale zároveň to svet ešte viac komplikuje. Skúmať jedného slepca v totalitnom štáte je oproti tomu prechádzka ružovým sadom. Možno aj preto sú tak rozšírené knižky o nacistickej a komunistickej histórií.

Z duše nenávidím politické kompasy, ktoré sa snažia jednotlivé prúdy zaškatuľkovať. Je to urážka komplexnosti. Jeden si ale pre účel tejto eseje musím vytvoriť. Berte ho prosím s rezervou. Kľudne ako iné prirovnania v tejto knihe. Nežijeme v rozprávke s princom na bielom koni, ktorý práve vdýchol dušu zakliatej krajine v ktorej sa bude žiť dobre naveky.

Správny politický kompas musí mať štyri štvrtiny rozdelené zvislou a vodorovnou osou.

Na zvislej osi je tradícia a na vodorovnej autoritatívnosť.

Nepredstavujte si to v absolutnych pojmoch. Priesečník nie je objektívna nula, ale subjektívny bod, kedy už politický prúd zaraďujeme do inej kategórie. Neexistuje politický prúd bez autoritatívnosti a neexistuje politický prúd bez tradície.

Autoritatívnosťou myslím znižovanie dobrovolných aktov slobodnej vôle jednotlivca popisovaných v predchádzajúcej eseji.

Tradíciou myslím akési abstraktné zasahovanie našich predkov, ktorí sú mnohokrát už po smrti, do politických a ekonomických rozhodnutí.

Môže sa vám to zdať zvláštne, ale o veľkú časť naakumulovaného bohatstva a osvedčených prístupov, ktoré využívame, sme sa nijako nepričinili. Jednoducho sme ho zdedili od predchádzajúcich generácií. Tradícia je akási zotrvačnosť, ktorou splácame tento dlh minulým generáciám. Nehodnotím či to je správne, konštatujem.

Mnoho postupov možno správnych nebolo, ale tiahnu sa s nami zotrvačnosťou mnoho desaťročí. Taktiež nehodnotím či sa jedná o konzervatívnu tradíciu. Tomuto pojmu sa snažím vyhnúť.

Moderní konzervatívci väčšinou konzervujú predchádzajúcu liberálnu politiku, preto som tento pojem z kompasu úplne vyčlenil. Taktiež z klasického, ekonomického liberalizmu 19. storočia sa v dnešnej dobe stala len akási zabudnutá tradícia. Preto je práve tradícia oveľa výstižnejšie slovo.

Každý politický prúd v zrelých demokraciách má v poslednom odbobí spoločného menovateľa. Akoby všetky prúdy boli popichané tŕňmi a rozladené. Ovládli ich len akési zbesilé ideológie, bez štipky pokusu o férovú diskusiu, argumentáciu, či vzájomné načúvanie.

Priekopy sa prehĺbili, boj sa vyostril.

Tradičné autoritárske, alebo aj tradične pomenované ľavicové strany, postavené na hmlystej tradícií niekoľkých desaťročí, prenasleduje osud ľavicových totalitných ideológií, ktoré spustošili takmer celé dvadsiate storočie.

Kde sme to dobačovali, keď sa nám autoritárske strany zdajú byť postavené na tradícií. Veď ešte pred pár desaťročiami to boli najprogresívnešie prúdy, ktoré sa hrdo hlásili k tomu, že žiadnu tradíciu nemajú. Do tejto kategórie zaraďujem aj ultrapravicové strany, ktoré sa nejakým nedopatrením začali nazývať pravicové. Pritom na presadenie svojej politiky používajú autoritu suvénneho postavenia štátu.

Autoritárske, progresívne strany nepostavené na tradícií, experimentujú s novým prístupom, ktorý nie je odskúšaný. Sebavedomie z nich len tak srší. Na prevrátenie sveta naruby nejakú dušu určite potrebujete. Nesúdim. Konštatujem.

Oba tieto autoritárske smery majú spoločného menovateľa: dlh. Tomu sa ešte povenujem. Zaslúži si to.

Takýto prístup môže fungovať len v bohatých krajinách. Čím by ste chceli ručiť za svoj dlh, ak nie ste bohatý? Bez bohatstva prebieha len nekonečný rad prevratov, aké vidíme v štátoch Afriky. Bohatstvo môže byť nad zemou, v podobe naakumulovaných dobrovoľných transakcií, alebo pod zemou, v podobe efektívne využívaných nerastov. Tu sa dostávam k zvyšným dvom skupinám.

Neautoritatívne prúdy nemajú dušu o ktorú by sa mohli oprieť. Respektíve dušu stratili. Síce vytvárajú bohatstvo, ale ich svet vplyvom ekonomických kríz a zložitosti nepretrváva. V kontexte technologického pokroku boli nútené posunúť svoju polohu v kompase ďalej od tradície, ktorá ich udržiavala na žive. Týmto krokom konzervatívne prúdy konzervujú liberálne pozície z minulosti a klasický, ekonomický liberalizmus prestal existovať. Na ich miesto nastupujú autoritárske prúdy pred ktorými sa nemajú ako brániť. Zo slepých sa stávajú slepejší.

Niet východiska.

Politika sa stala bojiskom autoritárskych strán. Z dvoch stán tej istej mince sa stala jediná reálna politická súťaž. Na jednej strane v spolupráci s totalitárskou tradíciou, na druhej bez akejkoľvek tradície. Teoretici boľševickej revolúcie môžu byť na seba hrdí.

Ak s jednou z týchto strán sympatizujete, nemusíte vyplačkávať. Čítajte ďalej, hlbšie do tejto témy už nepôjdem, maximálne z nej vyvodím dôsledky.

Do tejto vojny sa chystám hodiť vidly.

Je nutné zabiť zlaté teľa a opäť prinavrátiť rovnováhu. Ak som vás doteraz nepresvedčil, nerovnováhu v politickom kompase musí vidieť každý.

Toho kto ma bude chcieť zaradiť do jedného z prúdov sklamem. Chcem pomôcť každému z nich.

Na vrchole rímskej republiky sa všetky orgány moci báli nazhromaždiť príliš veľa politických síl. Báli sa, že keď ich nahradí niekto z druhej strany barikády, tak im to bude na škodu. Takýto strach je mimoriadne zdravý. Žiaľ v dnešnom systéme nenastane.

Musíme sa na ružu pozrieť úplne iným pohľadom. Síce sme slepí, ale namiesto osamoteného hmatu môžeme zapojiť čuch, sluch, či dokonca chuť. Musíme urobiť syntézu vo väčšom detaile. Zastavíme sa a rozmeníme si moc na drobné časti. Pred tým sa však pozrieme na následky. Chcem vás trochu vystrašiť. Nech ste v strehu.

Prvú kapitolu nájdete tu

Ďalšiu kapitolu nájdete tu

Tento newsletter a snaženie o reformu regiónov môžete podporiť prihlásením sa do plateného členstva. Budete odmenení prémiovým obsahom o investičných tézach. Články o decentralizácií budú navždy zadarmo.